Knihy, kvety a vlastenectvo

Autor: Michal Považan | 27.1.2014 o 8:28 | (upravené 27.1.2014 o 12:49) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  304x

Knihy, kvety a vlastenectvo. Čo je to? Je to Ukrajina. Keby som tu už pár týždňov nežil, nič z toho by som si nespájal s touto pre nás Slovákov dosť neznámou krajinou. Môžem povedať, že tieto tri veci ma zaujali i prekvapili a prekvapujú každý deň tak ako ma prekvapuje Ukrajina.

Knihy, kvety a vlastenectvo. Čo je to? Je to Ukrajina.

Keby som tu už pár týždňov nežil, nič z toho by som si nespájal s touto pre nás Slovákov dosť neznámou krajinou. Môžem povedať, že tieto tri veci ma zaujali i prekvapili a prekvapujú každý deň tak ako ma prekvapuje Ukrajina.

Prvé, čo ma zaujalo už pár hodín po prílete boli stánky s kvetmi. Boli všade. Na každej zastávke autobusov. Pri hlavných staniciach metra je ich aj niekoľko a všetky sú plné kvetov často viazaných vo veľkých kyticiach. Rozmýšľal som, kto ich kupuje. Takéto kytice u nás stoja desiatky eur, mnohé cenovo presiahnu sto eur, teda výraznú časť bežnej ukrajinskej mesačnej mzdy. Nekupujú ich iba ľudia vystupujúci z mercedesov. Nosia ich muži každého veku v autobusoch, metre, na uliciach. Buď tu majú ženy viac sviatkov ako u nás alebo tento národ miluje krásne kvety.

Čo ma neprekvapilo je láska ku knihám. Všetci, kto navštívili krajiny bývalého ZSSR dosvedčia, že ľudia čítajú nadpriemerne veľa, knihy kupujú, nosia so sebou, čítajú na verejnosti. Čo je novšieho dáta sú rôzne čítačky kníh. Papierovú knihu som videl zriedka, väčšina číta knihy na mobiloch alebo čítačkách. Mladí aj starí.

Keď chodím po Slovensku počujem veľa rečí o Slovensku, aká je to krásna krajina a ako si ju máme vážiť a milovať. To máme je tu podstatné slovo. Málokoho som u nás videl pre svoju krajinu, pre svoj národ urobiť niečo, čo sa mu neoplatilo už v krátkodobom horizonte.

Tieto riadky píšem 19. januára 2014 počas zrážok demonštrantov s políciou v centre Kyjeva. Von je pocitovo okolo mínus dvadsať stupňov a Ukrajinci zo všetkých kútov tejto veľkej krajiny demonštrujú. Ľudia demonštrujú nepretržite už skoro dva mesiace a dnešné protesty sa začali na poludnie, teda pred skoro jedenástimi hodinami.

Posledných pár dní sa pýtam obyčajných ľudí na ulici alebo pri káve prečo demonštrujú, či chcú tak vstúpiť do Európskej únii? Ich odpoveď je jasná. V podstate ich EÚ nezaujíma, oni majú svoju Ukrajinu. Demonštrujú za Ukrajinu, za dôstojný život na Ukrajine. Asociačná dohoda s EÚ je len symbol, symbol lepšej Ukrajiny. Keď som sem prišiel čakal som na protestoch mladých ľudí. Aj takí sú, ale spolu s nimi stredná a staršia generácia. Sedemdesiatročné bábuški v kožuchoch a šatkách stoja vedľa dvanásťročných chlapcov zabalených vo vlajkách. Keď spolu spievajú hymnu či modlia sa Otče náš, ide mráz po chrbte. Hrdo tam stoja prevolávajúc na slávu Ukrajine a jej hrdinom. Mnohí by chceli odísť, často o tom hovoria. Mnohí aj odišli, ale sú spať, lebo bez ich Ukrajiny nevedia žiť. Na Ukrajine sa ale žije ťažko, vidím to každý deň, a tak protestujú a veria v zmenu.

Kvety, knihy a láska k vlasti. To je Ukrajina. Som tu iba chvíľu, ale túto krajinu musím mať rád.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?