Ukrajinské žobráčky

Autor: Michal Považan | 16.1.2014 o 13:52 | Karma článku: 13,50 | Prečítané:  1205x

Každý, kto strávi na Ukrajine pár hodín narazí na chudobu. Nie je to chudoba indických slamov. Praví žobráci sú zriedkaví. Málokedy ide o ľudí, ktorý iba tak sedia a čakajú, kým im niekto hodí mincu či bankovku. Obvykle niečo predvádzajú, aby si zaslúžili ani nie almužnu, ale plácu. Aj preto sa slovo žobrák na nich nehodí. Sú to ľudia, ktorým neostal iný spôsob privyrobenia si, ako svoje vlastné umenie.

Budem hovoriť o konkrétnych umelcoch – starých ženách. Keď som ich videl prvý krát, zamrazilo ma. Sú to staré ženy obvykle viac ako sedemdesiat možno osemdesiatročné, malé, zvráskavené, v čistých obnosených šatách.  Pripomínajú mi starkú, kým ešte žila, malú a skromnú.

Stávajú na staniciach metra a spievajú obyčajne tichým hlasom piesne ich mladosti. Krásne clivé piesne ukrajinského vidieka. Vraj ich už nie je toľko čo kedysi – umierajú.

Situácia na Ukrajine je zlá hlavne pre osamelých penzistov. Dôchodky sú veľmi nízke a aj tie niekedy, ako v poslednom čase, meškajú.

To čo ma prekvapilo i zaujalo, nie je ich chudoba, ale to ako sa s tým vysporiadúvajú.  Nesedia doma, pracujú a zarábajú si spevom. Je to generácia žien, ktorá prežila veľkú vojnu, jej strastiplné roky a aj tie, len o málo ľahšie roky, ktoré nasledovali. V krajine, kde veľká časť vtedy mladej mužskej populácie padla, to bol ťažký a často osamelý život. Asi preto na ulici nevidno stáť mužov v podobnej životnej situácii.

Tie ženy sú hrdinami ukrajinskej minulosti, jej každodenného života.

Dnes stoja na staniciach opustené a osamelé. Nevidno na nich hnev, sú zmierené so svojím životom, ale aj rozhodnuté ho zlepšovať každý deň. Každý deň sa mnohé z nich vydávajú do ulíc miest, aby bojovali o pár hrivien. Je odvaha postaviť sa s ôsmimi krížikmi kdesi do rohu stanice či na schodište a začať spievať. Mnohé spievajú hanblivo tichým hlasom, ale vyžaruje z nich dôstojnosť. Dôstojnosť plynúca z ich rozhodnutia bojovať a nevzdať sa. Ony zažili vojnu a nezlomila ich, teraz bojujú svoju ďalšiu vojnu, možno poslednú a ja viem, že ich nezlomí. Odvaha bojovať je v nich, nie je to pre ne nič nové. Vidím to v ich hlbokých vráskach a mútnych očiach.

Tieto ženy nie sú iba hrdinami minulosti, sú hrdinami každého jedného dňa, keď sa zobudia a nastupujú svoj boj.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?