Z vyjadrení tých pár prichytených cítiť, že svoj prehrešok za taký vážny ani nepovažujú a jediný problém je v tom, že ich odhalili. Celkovo to vyvoláva v nás všetkých pocit, že podvádzať sa oplatí, len treba byť dosť bystrý a nenechať sa chytiť.
Ministerstvo školstva sa rozhodlo s tým niečo robiť a zadalo vytvorenie systému, ktorý má odhaľovať plagiátorstvo študentov. Chvályhodný čin. Otázka však stojí prečo sa to má týkať iba študentov? Ich pedagógovia nepodvádzajú? Nevykrádajú práce svojich kolegov alebo dokonca študentov? Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák tvrdí, že "Slovensko je malé, odborníci sa navzájom odkontrolujú". Tá istá premisa by sa dala preniesť aj na študentov: Slovensko je malé, študenti sa navzájom odkontrolujú. Na nich to už ale jeho Magnificencia neaplikovala. Prečo sa univerzitní pedagógovia, aspoň ústami rektora jednej slovenskej vysokej školy, bránia kontrole? Majú strach, že by boli odhalení viacerí ich kolegovia alebo dokonca oni samotní? Tieto otázky by si mali zodpovedať oni sami. Pevne verím, že drvivá väčšina z nich zistí, že sa nemá čoho báť a teda prečo sa nepodrobiť kontrole softvéru proti plagiátom, prečo neočistiť akademickú obec od všetkých tých, ktorí podvádzajú pri písaní svojich vedeckých či odborných prác?
Úroveň morálky určujú na vysokých školách z veľkej časti ich pedagógovia, teda tí, ktorí majú formovať mladú študujúcu generáciu. Ak sa sami vyhýbajú kontrole odvolávajúc sa na akýsi imaginárny sebakontrolný mechanizmus, znižujú tým úroveň našich vysokých škôl a učia študentov, že podvádzať sa oplatí a treba byť dosť bystrí, aby sa nedali chytiť.